Adam Ondriš: Budem na sebe pracovať, aby som hral v drese Slovana pravidelne

Len stále 16-ročný mladík Adam Ondriš sa v stredu 30.12.2020 stal najmladším hráčom (od roku 1993), aký kedy hral za seniorský tím HC SLOVAN Bratislava.

Kto ťa priviedol k hokeju?

Určite najväčšia vďaka patrí mojim rodičom. V neposlednom rade ďakujem môjmu starému otcovi, ktorý bol výborný hokejista. Už ako mladého chlapca ma rodičia viedli k športu a ich obľúbenému hokeju.

Aké boli tvoje hokejové začiatky?

Asi keď som mal sedem rokov, ma otec prvýkrát vzal na zimný štadión. Dovtedy som hral predovšetkým futbal. Tieto dva športy som robil súčasne, až dokým som sa musel rozhodnúť, ktorému športu sa budem venovať naplno. O niečo viac sa mi páčili hokejové tréningy. Behať som už vedel, tak ma lákalo naučiť sa korčuľovať.

Kto bol tvoj prvý tréner v Slovane?

Do Slovana som prišiel keď som mal štrnásť rokov. Mojím prvým trénerom bol Michal Hreus spoločne s Michalom Machom. Na ďalší rok som u kadetov trénoval s Richardom Kapušom a Romanom Liškom. V doraste nás mal na starosti Michal Dostál opäť s Michalom Hreusom. Tento rok už hrávam s juniormi, kde sú hlavnými trénermi pán Kapuš a Liška. Hlavne pán tréner Kapuš mi dal do môjho hokejového života veľa. Mám k nemu veľký rešpekt. Michal Dostál má veľmi zaujímavé tréningy, ktorými sa snaží posúvať hráčom moderným spôsobom na vyššiu úroveň. Tréner Hreus nás učí technike. Ďakujem aj pánovi Machovi, ktorý mi ako pravák vedel vysvetliť viacero vecí. Samozrejme veľká vďaka patrí všetkým trénerom.

S kým si v kabíne belasých juniorov najviac rozumieš?

V kabíne je super atmosféra, rozumiem si so všetkými. Najčastejšie sa však bavím s mladšími chalanmi. Medzi nich patrí hlavne Vašo Trubač a Fifo Molnár. S Antóniom Ožvaldom hráme už dosť dlho spolu a aj starší chlalani v kabíne sa k nám správajú veľmi dobre.

Aj juniorskom tíme Slovana patríš k najmladším hráčom. Aký to je pre teba pocit?

Som veľmi rád a vážim si túto možnosť. Cítim sa tu dobre. Určite vidím, že mi to pomáha. Chalani sú rýchlejší a silnejší, mňa to núti napredovať. Musím na sebe pracovať hlavne po fyzickej stránke, aby som bol silnejší a odolnejší v osobných súbojoch.

Stal si sa najmladším hráčom (od roku 1993), aký kedy nastúpil za HC SLOVAN. Aký to bol pre teba pocit?

Pocity to boli neskutočné. Už keď som hral Kaufland Tipsport Cup, som nečakal, že nastúpim v drese seniorov. Volal mi pán Jendek, že by ma rád videl na tréningu. Netušil som, že nakoniec nastúpim aj na zápas. Pohárový zápas mi celkom vyšiel a to bol asi dôvod, prečo mi dali šancu aj v extraligových zápasoch. Som veľmi vďačný za túto šancu. Snažil som sa si to užiť a dať do toho všetko.

Cítil si v zápase, že súperovi hráči boli od teba starší?

Myslím, že mi to dalo veľmi veľa do hokejových skúseností. Musím na sebe ešte pracovať, aby som mohol hrať na takej úrovni pravidelne. V týchto zápasoch som hral menej s pukom, ako som zvyknutý s rovesníkmi. Snažil som sa hrať rýchlo a stražiť si puk. Súperi, ktorí boli o niekoľko desiatok centimetrov vyšší a niekoľko kilogramov tažší, mi nič nedarovali. Musel som lepšie korčulovať, rýchlejšie robiť rozhodnutia a hrať tvrdšie. Je to veľký rozdiel. 

Čo je tvojim cieľom v hokejovej kariére?

Najväčší sen, asi ako každého mladého hokejistu, je byť raz draftovaný a hrať NHL. Predtým sú také menšie ciele, ktoré doplňajú ten najväčší sen. Patrí tam reprezentácia Slovenska, či už na juniorskej úrovni, alebo neskôr v seniorskom tíme. Slovan je veľkoklub a štarty v seniorskom tíme Slovana sú pre mňa taktiež splneným snom.

Ktorý moment ti najviac utkvel v pamäti zo zápasov v seniorskom tíme?

Nezabudnem na atmosféru v šatni a na striedačke. Všetci sa snažia navzájom si pomáhať a motivovať. Sú nasmerovaní na jeden cieľ a všetci sú v tom spolu. Veľmi som si to užil a videl som, že musím stále na sebe pracovať, aby som hral s chalanmi na ich úrovni pravidelne.


Fotogaléria